Kto hľadá Kawasaki Ninja 650 od roku výroby 2006, musí si najprv urobiť malý exkurz do názvoslovia Kawasaki. Od roku 2006 do 2016 sa kapotovaná 650-ka v Európe volala ER-6f, až v roku 2017 sa z nej oficiálne stala Ninja 650. Technicky sa však celou modelovou rodinou tiahne červená niť: kvapalinou chladený 649 cm³ radový dvojvalcový motor, ktorý nikdy nechcel hrať rolu malého superšportového motora, ale bodoval dostupným priebehom výkonu, prehľadnou technikou a vhodnosťou na každý deň. V roku 2009 prišla prvá modernizácia, v roku 2012 potom výrazne väčší zásah s novo skonštruovaným rámom, prepracovaným sáním a výfukovým systémom, ako aj zmenami podvozku a ergonómie. Generácia z roku 2012 vystihla základnú myšlienku ER-6f celkom presne. Dvojvalcový motor mal výkon 72,1 k pri 8 500 ot./min a 64 Nm pri 7 000 ot./min, nádrž mala objem 16 litrov a pneumatiky zostali 120/70 ZR17 vpredu a 160/60 ZR17 vzadu. Motorka vyzerala celkom športovo, ergonomicky a podvozkovo však zostala zámerne nekomplikovaným cestným športovým strojom. Pre rok 2017 urobilo Kawasaki výrazne väčší rez: nová Ninja 650 dostala ľahký priehradový rám, asistenčnú a anti-hopping spojku a oproti predchodkyni schudla približne o 19 kg. K tomu pribudla nízka výška sedadla 790 mm, čím sa z trochu masívnejšej ER-6f stala citeľne svižnejšia motorka.
Pre modelový rok 2020 nasledoval farebný TFT displej, Bluetooth konektivita, LED svetlomet a vizuálne doladenie bez toho, aby sa osvedčený základný koncept obrátil naruby. Od roku 2023 patrí k výbave kontrola trakcie KTRC. Aj v roku 2026 naďalej pracuje 649-kubíkový dvojvalcový motor; Kawasaki uvádza 68 k pri 8 000 ot./min a 64 Nm pri 6 700 ot./min. Práve táto kontinuita robí ojazdenú Ninja 650 zaujímavou: nekupujete vyšponovanú mini ZX-6R, ale na cestu orientovaný dvojvalec v športovom obleku, pri ktorom novšie generácie postupne dostávali viac komfortu a elektroniky bez toho, aby sa mechanické jadro zbytočne skomplikovalo.

&width=72&height=72&bgcolor=rgba_39_42_44_0&mode=crop)








