Južná Afrika na endure: zelené strmé svahy nad oceánom

Mierne zelené kopce sa valia až k okraju útesu, na nich roztrúsené okrúhle chatrče so slamenými strechami a dolu Indický oceán bije do skál. To je Wild Coast na východe Južnej Afriky. Niekde medzi tým sa ťahá hore svah, taký zelený a taký strmý, že pred predným kolesom zostáva už len more a obloha. Pre mňa je takýto výstup v sedle endura ako cesta do neba, slzy radosti zaručené. Či tie slzy prídu od šťastia, alebo od laktátu v predlaktiach, rozhodne tvoja kondícia. To, aké strmé, mokré a klzké toto pobrežie bude, rozhoduje o tvojom termíne cesty a o úrovni, s ktorou prídeš.

Wild Coast leží v provincii Eastern Cape, teda vo Východnom Kapsku, a siaha od rieky Great Kei na juhu až po Mtamvunu na severe. Jej krajina začína za pobrežím zelenou, mierne zvlnenou pahorkatinou, v roklinách a vlhkých pobrežných údoliach stojí vždyzelený les. Samotné pobrežie sa nevie rozhodnúť. Zátoky, pláže a lagúny sa striedajú so skalnatými výbežkami a strmými útesmi, ktoré padajú priamo do mora.

Smerom na sever, v Pondolande, sa ploché pieskovcové stolové plošiny striedajú s veľmi strmými riečnymi roklinami, ako je tá na rieke Msikaba, a medzi Port St Johns a roklinou Oribi leží Pondoland Centre of Endemism, botanický hotspot plný rastlín, ktoré rastú len tu. Pri Waterfall Bluff neďaleko Lusikisiki padajú vodopády z útesov priamo do oceánu, vedľa sa z vody týči pyramídovitá skala Cathedral Rock. Vodopády Magwa Falls padajú 142 metrov hlboko do rokliny. V rezervácii Mkambati, prvom ramsarskom mokradi provincie, teda mokradi medzinárodného významu, padá do mora tiež vodopád.

Z vysokých vyhliadok uvidíš delfíny a veľryby – keporkaky a veľryby južné, veľký druh veľrýb hladkých, sem prichádzajú rodiť mláďatá. Počas južnej zimy, približne od mája do júla, sa na sever presúva Sardine Run.

DNA Wild Coast: ľudia, dobytok a história sa delia o tie isté kopce. Počas apartheidu tu ležal homeland Transkei, v rokoch 1976 až 1994 formálne nezávislý štát, ktorý medzinárodne nikto neuznal. Je to tradičná krajina Xhosov a každá cesta k pobrežiu vedie cez toto jadrové územie. Severná časť sa volá Pondoland, domov Mpondov.

Dobytok patrí ku každodennému obrazu. Celé stáda ležia na pláži alebo stoja na ceste, akoby si pobrežie rezervovali pre seba. Okrem Port St Johns a Coffee Bay tvorí pobrežné osady severne od Kei často len pár domov. Davy turistov tu chýbajú. Pri N2, asi 32 kilometrov juhozápadne od Mthathy, leží Qunu, kde Nelson Mandela vyrastal a kde je pochovaný; narodil sa 18. júla 1918 v Mvezo na rieke Mbashe.

Coffee Bay vďačí za svoje meno podľa tradície vraku, z ktorého more vyplavilo kávové zrná na pláž. Južne odtiaľ stojí pred ústím rieky Mpako Hole in the Wall, samostatne stojaca skala z pieskovca a bridlice s veľkým otvorom vymletým vodou, cez ktorý sa valí príboj. Xhosovia ju volajú esiKhaleni, miesto zvuku, podľa hrmenia v skale, a mnohí miestni v nej vidia bránu do sveta predkov. Páči sa mi, že tento symbol je pomenovaný podľa svojho zvuku.

Na endurových trasách Wild Coast sa povrch neustále mení, od trávnatých kopcov cez kamenisté kozie chodníky a lesné úseky až po skaly a brody. Z pláží vedú strmé výjazdy priamo hore na útesy, hore máš pred sebou oceán ako modrú stenu. Pre mňa je to jadro tohto pobrežia. Náročnosť spočíva často skôr v balanse než v trakcii.

Brody patria k dennému programu a často sú klzké, s voľnými alebo šmykľavými kameňmi a hĺbkou vody, ktorú len ťažko odhadneš. Pri brode, ktorého dno nevidím, má moje predné koleso, žiaľ, vždy skôr názor než moja hlava. Po daždi sa lesné výjazdy a vedľajšie cesty menia na blatisté a klzké a na vedľajších cestách v Transkei čakajú strmé, rozbité úseky s hlbokými koľajami a blatovými jamami. Pokojnejšie sú popri dobytčích chodníkoch šotolinové cesty blízko pobrežia, cez zelené kopce a malé dediny.

Asfalt zostáva výnimkou, pretože N2 vedie ďaleko vo vnútrozemí, severne od Kei majú asfaltovú cestu až k nej len Coffee Bay a Port St Johns, všetky ostatné prístupy k pobrežiu sú šotolinové. Do Coffee Bay sa vezieš po asfalte s výtlkmi, za ním smerom na Hole in the Wall prechádza do šotoliny. Na orientáciu ti zostáva N2 chrbtovou kosťou, odbočujú z nej cesty smerom k moru. Číslo, ktoré terén opisuje najlepšie: 70 až 100 kilometrov merajú denné etapy na vedených hard-endurových okruhoch, pri piatich až šiestich hodinách v sedle.

Koľko zručnosti potrebuješ, závisí v prvom rade od toho, či ideš so sprievodcom, alebo sám. V programe RIDE KTM je napríklad juhoafrická endurová tour s Alfiem Coxom, ktorú organizuje Alfie Cox Racing z Cato Ridge v KwaZulu-Natal. Hostiteľ skončil v roku 2002 druhý v motocyklovej kategórii Dakaru na KTM, v roku 1995 vyhral prvé Erzbergrodeo a deväťkrát Roof of Africa v Lesothe. Tour je vypísaná pre level 1 až 5 (z 5), pre každú technickú pasáž existuje obchádzka. Alfie je pri tom celú tour, pomáha na náročných prekážkach a v prípade potreby vyvezie tvoju motorku hore sám. Moja hrdosť by radšej spadla, než by prenechala riadidlá druhému muži Dakaru. Môj rozum by mu ich už dávno odovzdal.

Tour trvá osem dní, s piatimi jazdnými dňami a dvoma dňami oddychu. Prvé tri štartujú v White Clay Resort pri Coffee Bay, na okruhoch s dĺžkou približne 80, 70 a 80 kilometrov. Potom sa ide vozidlom asi 500 kilometrov do KwaZulu-Natal, na dva jazdné dni cez lesy, cukrovú trstinu, dediny a buš. 98 percent je off-road, technika má prednosť pred tempom. Požičaná motorka (KTM alebo GasGas), benzín, ubytovanie a strava sú v cene, letenky nie. Všetko ďalšie nájdeš na webe Ride KTM s termínmi, informáciami a cenami.

Máloktorá hard-endurová tour mi prináša toľko superlatívov ako táto: strmé svahy s výhľadom na more, intenzívna a nádherná príroda, pohodový Alfie Cox a poriadne náročný terén.

KTM opisuje jednotlivé stupne takto: level 1 a 2 sú vhodné pre začiatočníkov, so šotolinovými cestami, poľnými cestami, vymletými traťami a jednoduchými brodmi. Level 3 prináša extrémne stúpania a náročné prejazdy riekami a potokmi, odporúča sa skúsenosť v off-roade. Level 4 vyžaduje pravidelnú prax na skalné stupne, koľaje a klzké povrchy, level 5 najťažšie úseky v akomkoľvek počasí.

Na vlastnú päsť by som tento región ako Európan neodporúčal. Náročnosť prípravy je jednoducho príliš vysoká. Miestne zvyklosti sú zložité a trasa sa kvôli bujnej vegetácii mení jednoducho príliš rýchlo. Track, ktorý bol pred rokom ešte zjazdný, môže byť teraz úplne zarastený. Túto tour sa dá realisticky absolvovať len s veľmi skúseným miestnym.

Kto si pri Južnej Afrike predstavuje večné slnko, na tomto pobreží zmokne. Najviac prší od októbra do marca, v priemere 10 až 15 daždivých dní za mesiac, v júni a júli ich je len asi tri. V lete sa denné maximá pohybujú na 25 až 27 °C a vzduch je lepkavý: v Port St Johns je popoludní od novembra do marca vlhkosť vzduchu okolo 80 percent. V okolí Mthathy hrozia silné búrky.

V južnej zime sú najsuchšími mesiacmi jún až august, Port St Johns dosahuje v júli a auguste maximá okolo 21 °C a vo vnútrozemí namerajú v Mthathe v júni a júli v noci v priemere 4 °C. Na aktívnu dovolenku sa jeseň a zima považujú za príjemné. Daňou sú krátke dni, v Durbane zapadá slnko v júni okolo 17:00 až 17:30. Európania prichádzajú väčšinou počas svojich zimných mesiacov, teda uprostred letných dažďov, a na zozname vecí na tour je ľahké oblečenie do dažďa. Horúčavy prináša práve jar, Mthatha v septembri zaznamenala až 44 °C. Na našej tour sme mali šťastie – pršalo len raz a inak sme si užívali pohodové "zimné počasie".

Po silných dažďoch sa rieky a lagúny nebezpečne rozvodnia a meteorologická služba radí ich vtedy neprechádzať. V roku 2023 sa pri Coffee Bay utopila turistka pri prechode lagúnou počas povodne. Ak je brod po búrke vysoký a hnedý, počkáš alebo sa otočíš. Po cestách sa voľne pohybujú kravy, kozy, osly a kone, zrážky sa stávajú a v noci sa dobytok pred tebou objaví nečakane. Plánuj tak, aby si dorazil pred západom slnka.

Z Európy letíš väčšinou cez Johannesburg do Mthathy, najbližšieho letiska centrálnej Wild Coast, s Airlinkom za niečo vyše hodiny. Na sever je najjednoduchšie prísť cez Durban s medzinárodným letiskom King Shaka, na juh môže byť bližšie East London. Pre mňa je najpohodlnejší variant so sprievodcom cez program RIDE KTM: požičaná motorka a benzín sú v cene a Alfie vyzdvihne skupinu v Mthathe. Eastern Cape sa považuje za oblasť bez malárie.

Braai, grilovanie nad otvoreným ohňom, je v Južnej Afrike národný šport a na rošt patrí boerewors, zatočená klobása. Na tour je jeden večer s braai u Alfieho doma. Na Wild Coast sa na stôl dostanú čerstvé ryby a morské plody.

Kuchyňa tohto kraja je kuchyňou Xhosov. Umngqusho, samp (drvené kukuričné zrná) s fazuľou, patril podľa jeho dlhoročnej kuchárky Xoliswy Ndoyiyi k Mandelovým obľúbeným jedlám. Umphokoqo, drobivá kukuričná kaša s kyslým mliekom, sa volá aj African Salad – jediný šalát, ktorý by som si po dni na kozích chodníkoch objednal dobrovoľne. Držky sa podávajú väčšinou ako dusené jedlo, s pap, hustou kukuričnou kašou. K tomu umqombothi, kalné, nakyslé pivo Xhosov z kukurice a ciroku so slabým obsahom alkoholu, ktoré by som ochutnal až vtedy, keď je bočný stojan dole.

Z tohto pobrežia mi zostáva predovšetkým jeden obraz: zelený svah, oceán, okrúhle chatrče na horizonte, večer dym z braai. Či pritom potečú slzy radosti, závisí od tvojej zručnosti a od toho, ako úprimne sa zaradíš na stupnici KTM.

Nils Müller stojí ako NastyNils za 1000PS. Viac ako 25 rokov v motocyklovom biznise, viac ako 1 000 testovaných motoriek a cesty do viac než 50 krajín formujú jeho pohľad. Sám jazdí hard enduro, rely a na závodnej trati.