Ako správne naložiť motorku a bezpečne ju upevniť

Prvým kritickým bodom nie je upínací popruh, ale prechod zo zeme na ložnú plochu. Nízkoložný príves udržiava tento uhol pomerne plochý, zatiaľ čo vysokoložný príves a dodávka musia prekonať výrazne vyššiu hranu. Krátka rampa tam môže vytvoriť taký prudký zlom, že motorka s nízko siahajúcou kapotážou na prechode dosadne. Dlhšie a mierne zakrivené rampy práve túto oblasť zmierňujú. Odvrátená strana: s dĺžkou rastú nároky na priestor aj manipuláciu. Okrem geometrie preto musí uvedená nosnosť zodpovedať hmotnosti motorky.

Skôr než sa motorka pohne, musí byť základ pevný. Najbezpečnejšie je nechať príves pripojený k ťažnému vozidlu a navyše zatiahnuť jeho brzdu. Už pár centimetrov pohybu môže byť nepríjemných, keď motorka stojí napoly na rampe. Rampa so závesným nosom vytvára tvarový doraz. Ak chýba, treba ju proti zošmyknutiu zaistiť popruhmi alebo pevnou oporou.

Obzvlášť dôležité je to pri nájazde pomocou motora: len čo predné koleso stojí na ložnej ploche, na rampe spočíva už iba zadné koleso. Ak sa vtedy rampa zošmykne, z nakladania sa veľmi rýchlo stane drahý YouTube blooper.

Stabilná kolíska predného kolesa patrí podľa Martina Bauera k najdôležitejším pomôckam. Vedie predné koleso, po nájazde drží motorku vzpriamenú a poskytne čas na pokojné nasadenie popruhov. Rozhodujúce však je, aby sa samotná kolíska nemohla posúvať. Na bežnom prívese sa môže opierať o prednú bočnicu, byť tvarovo ukotvená alebo zaistená popruhmi. Pri vlastnom prívese či dodávke je najčistejším riešením pevné priskrutkovanie. Kolíska nenahrádza upevnenie popruhmi; motorku len stabilizuje počas práce a potom ju podopiera v pozdĺžnom smere.

Sponové pracky sa rýchlo zavesia a dajú sa napnúť silou ruky. Kde je svetlo, je aj tieň: ich zvieracie miesto namáha popruh stále na tom istom mieste, preto treba opotrebenie a prekĺzavanie kontrolovať obzvlášť pozorne.

Račňové popruhy si pri navliekaní a napínaní vyžadujú viac času, no vyvinú výrazne vyššie ťažné sily a na veľmi nerovnej vozovke držia spoľahlivejšie. Bez ohľadu na systém by háky mali mať poistku proti neúmyselnému vyveseniu. Aj nosnosť popruhov a upevňovacích bodov musí zodpovedať záťaži. Dobrá pracka veľmi nepomôže, ak popruh alebo bod uchytenia záťaž nezvládnu.

Pri nakladaní bez motora jedna osoba vedie motorku v rovnováhe, kým druhá tlačí zozadu. Ak ste sami, môže pomôcť motor: prvý prevodový stupeň, čo najmenej plynu a silu citlivo dávkovať spojkou. To nie je pozvánka na odvážny rozbeh. Čím vyššia nakladacia hrana, tým dôležitejší je ďalší schodík alebo druhá paralelná rampa, po ktorej môže jazdec kráčať vedľa motorky. Kto ide po úzkej koľajnici, musí navyše zostať presne v strede, pretože pneumatika nabiehajúca bokom môže motorku nečakane prevrátiť.

Vpredu používa Martin mäkké slučky okolo spodného mosta vidlice. Motorky sa tak nedotýka žiadny kovový hák a samosťahovacia slučka obmedzuje odieranie. Popruhy vedú mierne dopredu a do strán, aby sa motorka vtiahla do kolísky a pri zrýchľovaní nemohla cúvnuť.

Pred napnutím musia byť úplne rozkrútené. Pretočenie viac zaťažuje vonkajšiu hranu a bráni čistému prenosu sily. Vedenia, káble a ostré hrany zostávajú voľné. Ktoré body sú skutočne prípustné, závisí od motorky; preto má návod na prepravu od konkrétneho výrobcu vždy prednosť pred univerzálnym zázračným riešením.

Račňa vyvinie prekvapivo veľkú silu. Ak motorku sťahujete cez odpružené diely, je potrebné dostatočné predpätie, aby nerovnosti krátkodobo neuvoľnili popruhy. Priveľa ho však zbytočne zaťažuje podvozok a tesnenia. Martinova praktická hodnota je približne 30 až 40 percent zdvihu pruženia a v žiadnom prípade nie viac ako polovica.

Údaje výrobcov sa môžu líšiť, preto aj tu platí návod ku konkrétnej motorke. Napína sa striedavo vľavo a vpravo, aby vozidlo zostalo vzpriamené. Na záver musia byť račne úplne zatvorené; v otvorenej polohe sa navinutý popruh môže opäť uvoľniť.

Vpredu už motorka stojí stabilne, no pre brzdné manévre a silné pozdĺžne sily sa zadok zaisťuje dodatočne. Vhodné sú pevné body spojené s rámom, napríklad stabilné držiaky stupačiek spolujazdca alebo na to určené madlá. Plastové diely neprichádzajú do úvahy. Martin rozmiestni popruhy čo najsymetrickejšie s uhlom ťahu zhruba 45 stupňov, aby spoločne zachytili bočný pohyb aj posun v smere jazdy.

Konkrétny uhol závisí od vozidla, ložnej plochy a upevňovacích bodov. Voľné konce popruhov sa potom zafixujú, aby vo vetre neplieskali ani sa nezamotali. K poriadnej preprave patrí aj kontrolný pohľad pri prestávkach v jazde.

Ak je spodný most vidlice kvôli kapotáži ťažko dostupný, alternatívou môže byť upevňovacia slučka na riadidlá. Najmä pri dlhých endurových riadidlách je však potrebný cit, pretože veľké sily môžu poškodiť riadidlá alebo ich uchytenie; niektorí výrobcovia tento bod uchytenia výslovne vylučujú.

Popruhy na pneumatiky naopak obchádzajú odpruženie a držia motorku priamo za koleso, potrebujú však strmý ťah nadol a dodatočné zaistenie v pozdĺžnom smere. Tyč vedená cez dutú prednú os sa hodí predovšetkým na napínanie dopredu. Ktorý systém funguje, preto nerozhoduje iba katalóg príslušenstva, ale kombinácia motorky, schválených bodov uchytenia a upevňovacích ôk na prepravnom vozidle.

Pred vykladaním sa rampa opäť zaistí proti zošmyknutiu a presne sa nasmeruje k zadnému kolesu. Motorka sa kontrolovane uvoľní z kolísky a postupne sa spúšťa dozadu. Na mokrej alebo klzkej rampe môže zablokované predné koleso aj tak šmýkať. Martin preto nechá zaradený prvý prevodový stupeň a v prípade potreby cez spojku využije aj brzdný účinok motora. Pri vyššej nakladacej hrane dodávky pomôže dlhá zakrivená rampa, schodík a prípadne druhá rampa pre istý postoj.

Princíp je vždy rovnaký: najprv vyriešiť geometriu a dorazy, potom hýbať a nakoniec symetricky upevniť. Plánovaná preprava tak zostane jazdou a nestane sa z nej nedobrovoľné video s pádom.