Ako sa stanem pretekárom na motorke?

Ako sa vlastne stane človek pretekárom na motorke? Nie hobby pretekárom, ale jedným z tých mála, ktorí sa raz postavia na štart majstrovstiev sveta Moto3 a smú snívať o MotoGP. Musí sa začať vo štyroch rokoch? Potrebuje človek otca, ktorý sám pretekal? Musí človek už ako tínedžer podriadiť všetko ostatné športu? Alebo je nakoniec rozhodujúce niečo úplne iné?

Mladá hviezda Máximo Quiles z tímu CFMOTO Aspar je pre tieto otázky zaujímavým partnerom na rozhovor. Španiel má práve iba 18 rokov, a napriek tomu už dosiahol bod, o ktorom väčšina mladých jazdcov môže iba snívať. V roku 2026 vedie majstrovstvá sveta Moto3, v roku 2027 nasleduje postup do Moto2. A skutočne, jeho cesta sa začala veľmi skoro.

"Začal som vo štyroch rokoch. Motorky som mal rád už ako malé dieťa. V televízii som stále sledoval preteky a keď som na ceste uvidel motorku, bol som nadšený," hovorí Quiles.

Toto nadšenie neprišlo celkom náhodou. Aj jeho otec pretekal na motorke, hoci nie profesionálne. Raz kúpil svojmu synovi mini-moto. Tým sa začala kariéra, ktorá dnes už viedla až do majstrovstiev sveta na motorke. Zaujímavé je však to, že príbeh vôbec nezačína zázračným dieťaťom, ktoré od prvého metra nechcelo nič iné, než čo najrýchlejšie jazdiť na motorke.

"Na začiatku ma to vôbec tak nebavilo. Pri jazde som mal trochu strach. Väčší jazdec do mňa narazil a zlomil som si kľúčnu kosť. Potom som bol trochu vystrašený."

Až postupne sa vrátila dôvera. "Krok za krokom som opäť získaval sebadôveru a potom ma to naozaj začalo baviť. Odvtedy som nikdy neprestal jazdiť." Toto je možno prvé zaujímavé poznanie pre rodičov, ktorí v svojom potomkovi tušia budúcu hviezdu MotoGP: Aj u jazdca ako Quiles nebol začiatok priamočiary. Talent zjavne automaticky neznamená neprítomnosť strachu.

Začať vo štyroch rokoch znie napriek tomu poriadne skoro. Ale od akého veku sa z hobby stáva skutočná vážna vec? Pre Quilesa existuje pomerne jasný bod: JuniorGP a Red Bull MotoGP Rookies Cup.

"Myslím, že od JuniorGP a Rookies Cupu to začína byť vážne. Odvtedy je to naozaj dôležité. Rookies Cup a JuniorGP sú ako test. Ak si tam dobrý, môžeš byť dobrý aj v budúcnosti."

Záruka to však samozrejme tiež nie je. Úspech v mládežníckych sériách zďaleka neznamená automaticky postup do kráľovskej kategórie MotoGP.

"Neznamená to, že sa staneš jazdcom MotoGP alebo jazdcom majstrovstiev sveta Moto3 len preto, že vyhráš Rookies Cup. Ale ak si tam dobrý, môžeš bojovať za to, aby si dosiahol svoj sen o MotoGP."

Mládežnícky systém filtruje skoro. Kto sa dostane na túto úroveň, stretáva sa už s najlepšími mladými jazdcami z celého sveta. Samotná rýchlosť už dávno nestačí. Výsledky, konzistentnosť, fyzická príprava, mentálna sila a v neposlednom rade schopnosť zvládať tlak rozhodujú o tom, kto dosiahne ďalší stupeň.

Napriek tomu Quiles odporuje predstave, že sa nutne musí začínať v škôlkarskom veku. Pýtam sa: "Čo napríklad dvanásť- alebo štrnásťročný, ktorý svoj talent objaví až vtedy? Je to príliš neskoro?"

"Dnes je to samozrejme veľmi ťažké, konkurencia je veľká. Ale ak máš talent, dokážeš to. Neexistuje žiadna hranica. Môžeš začať v 12 alebo 14 rokoch. Ak si dobrý, máš na to talent a silu, každý deň trénuješ a tvrdo pracuješ, môžeš dosiahnuť svoj sen. Všetko je možné."

Talent teda áno. Skorý začiatok pomáha. Ale bez práce to nejde. U samotného Quilesa sa medzi jeho rookie sezónou 2025 v Moto3 a sezónou 2026 zmenilo predovšetkým jedno: prístup.

"Minulý rok bolo pre mňa všetko v poriadku. Bol som rookie a učil som sa. Teraz je to úplne iné. Mám viac skúseností, a preto je aj môj postoj iný. Musím byť inteligentnejší a premýšľať nad každou akciou." Ako rookie si mohol dovoliť tú či onú chybu. Dnes od seba očakáva viac.

"Predtým sa mohla stať jedna hlúpa akcia, pretože som bol rookie a učil som sa. Myslím, že mentalita je jednou z najväčších zmien."

Aké strmé má byť táto krivka učenia, ukázalo tento rok práve ďalšie zranenie kľúčnej kosti. Po zlomenine pri páde v Silverstone sa Quiles vrátil o niekoľko týždňov neskôr v Aragóne. Fyzicky bol podľa vlastného odhadu ešte ďaleko od normálneho stavu.

"V Aragóne som bol na približne 70 percentách. Boli to naozaj dva tvrdé týždne. Bol som veľmi často na fyzioterapii a snažil som sa dať kľúčnu kosť do poriadku. Ešte sa nezahojila a nemal som veľa sily."

Napriek tomu vyhral preteky. Zranenie predsa len niečo zmenilo. Predovšetkým v kvalifikácii chce Quiles odvtedy podstupovať menej zbytočných rizík.

"Teraz mám iný prístup. Krok za krokom, nič neuponáhľať. Funguje to." Znie to najprv ako klasický vývoj mladého jazdca: menej mladíckej odvahy, viac kalkulu. Majstrovstvá sveta sa predsa nevyhrávajú nutne tým, že už v každom tréningu riskuje krk.

Quiles to v našom rozhovore v piatok počas víkendu v Misane sformuloval veľmi konkrétne. So svojím veľkým náskokom v šampionáte už vraj nemusí v každej jazde riskovať všetko.

"Predtým som chcel riskovať v každej jazde. Teraz som pokojnejší."

A čo sa deje v poslednom kole pretekov? Druhé miesto, pohodlné vedenie v šampionáte, súper priamo pred ním - musí sa naozaj ešte útočiť?, pýtam sa.

Aj tu znel Quiles prekvapivo racionálne: "Závisí to od toho, kto je predo mnou a ako vyzerá situácia. Samozrejme, že sa o to pokúsim. Ale ak vidím, že je to naozaj rizikové a pri predbiehacom manévri by mohol nastať kontakt alebo pád, tak to neurobím."

O dva dni neskôr nasledovala v Misane praktická skúška. David Almansa viedol veľkú cenu prakticky od štartu až po poslednú zákrutu. Quiles zostal za ním. Pre lídra šampionátu by bolo druhé miesto výborným výsledkom. Presne tá situácia teda, o ktorej sme sa v piatok rozprávali.

Byť rozumný. Zobrať si body. Zbytočne neriskovať.

Quiles urobil niečo iné. Zostal na Almansovi až do konca, z poslednej zákruty si vzal dostatok švihu a na cieľovej rovinke ho ešte predbehol. 0,021 sekundy delilo oboch v cieli. Nadšenie v hospitalite Aspar nemalo hraníc, aké to bolo finiš!

Celkom si však Quiles neodporoval. Pretože v tom istom rozhovore padla ešte iná veta: "Zvyčajne skúšam všetko, aby som vyhral."

O týždeň neskôr na Red Bull Ringu bol tento obraz ešte jasnejší. Tentoraz Quiles nepotreboval fotofiniš. Almansa v Rakúsku viedol, no v ôsmom kole spadol. Quiles využil príležitosť a získal svoje deviate víťazstvo v sezóne. Po Aragóne a Misane to bolo tretie víťazstvo v rade od jeho návratu po zlomenej kľúčnej kosti.

Tým sa už menej kladie otázka, či sa Quiles môže stať majstrom sveta Moto3, ale skôr kedy toto rozhodnutie padne. Celkom vybavené to však ešte nie je. Po Red Bull Ringu má náskok pred Davidom Almansom 131 bodov. Ostáva ešte sedem veľkých cien - Japonsko, Indonézia, Austrália, Malajzia, Katar, Portugalsko a Valencia. Pri maximálne 25 bodoch za preteky sa tak dá ešte získať 175 bodov. Quiles teda môže byť matematicky ešte porazený.

Už pri nasledujúcich pretekoch v Motegi však môže tento počet ukončiť. Ak Quiles opustí Japonsko s aspoň 150-bodovým náskokom, bude istým majstrom sveta. Ak tam napríklad opäť vyhrá, Almansa by musel skončiť najviac na desiatom mieste, aby bol titul už rozhodnutý.

Titul by bol vhodným zavŕšením jeho pôsobenia v Moto3, pretože jeho budúcnosť je už istá. V roku 2027 Quiles spolu s tímom CFMOTO Aspar postúpi do Moto2. Zostáva tak presne v tej istej štruktúre, ktorá ho sprevádzala už cez Moto3. Aspar pred ním priviedol na tejto ceste z Moto3 do strednej kategórie okrem iných aj Alberta Arenasa, Izana Guevaru a Davida Alonsa.

Pre Quilesa prichádza prestup v zaujímavom čase. V roku 2027 dostane Moto2 nový motor Triumph s približne o šesť percent vyšším maximálnym výkonom a väčším krútiacim momentom. Motor bude tiež o dva kilogramy ľahší. Keďže sa menia okrem iného aj úchyty motora a sanie, musia aj výrobcovia podvozkov vyvinúť nové motorky. Ani zabehnutí piloti Moto2 tak nevstúpia do novej sezóny jednoducho so svojím známym materiálom.

Presne toto vidí Quiles skôr ako výhodu: "Ak zmenia motorky, môže to byť pre nás rookies dokonca lepšie. Jazdci, ktorí súčasnú motorku už poznajú, sa tiež musia zvyknúť na novú."

Predovšetkým sa však teší na to, čo v Moto3 prirodzene chýba: viac výkonu.

"Výkon. Myslím, že výkon bude to najkrajšie. Brzdy, výkon a to, ako sa motorka pohybuje s opotrebovanými pneumatikami. Mám rád, keď motorka pracuje a hýbe sa." Aj po jazdeckej stránke sa na to už pripravuje. Moto3 je silne poznamenaná veľkými skupinami a jazdou v návetrí. Quiles sa naproti tomu už od svojich rokov v Talent Cupe vedome snaží jazdiť sám.

"Rád jazdím sám a pracujem na svojom vlastnom tempe. To z teba robí lepšieho jazdca."

V Moto2 bude práve toto dôležitejšie: menej dávať pozor na to, kto vám dáva návetrie, viac na vlastné tempo a vlastnú stopu. Quiles sám navyše verí, že mu väčšia Moto2 môže fyzicky vyhovovať. Na jazdca Moto3 je pomerne vysoký a pri oznámení svojho postupu vysvetlil, že by mu na väčšej motorke mohli pomôcť jeho dlhé ruky. Predovšetkým sa však vraj sotva vie dočkať, kým si Moto2 prvýkrát vyskúša.

Možno práve v tom leží odpoveď na pôvodnú otázku: Ako sa stanem pretekárom?

Môže sa začať vo štyroch rokoch. Môže sa jazdiť na mini-moto, absolvovať Talent Cupy a prepracovať sa cez JuniorGP a Rookies Cup nahor. Treba trénovať, učiť sa rozumieť dátam, zvládať tlak a niekedy pochopiť, že majstrovstvá sveta sa nevyhrávajú v každom tréningu.

Mladého jazdca sa dá naučiť byť rozumný.

Ale zostať hladný a mať ten jeden reflex nechať plyn otvorený ešte v poslednej zákrute - to sa asi naučiť nedá.