Kompromis v oblečení na adventure motorke v off-roade

Na ceste som si otázku oblečenia vyriešil už dávno. Tam jazdím v trojvrstvovom lamináte a vychádzam s ním prekvapivo dobre aj pri vysokých teplotách. Dôvod je jednoduchý: na ceste sa takmer vždy hýbeš, náporový vietor pracuje pre teba a tvoje telo sa veľmi nenamáha. Nepríjemné je to len v zápche, a tá je na mojich túrach výnimkou.

V off-roade sa táto rovnica úplne obracia. Pri endurovaní sa dostávaš do výrazne vyšších tepových frekvencií, neustále pracuješ celým telom a zahrievaš sa zvnútra. Práve tu leží jadro problému a dá sa dobre vysvetliť fyzikou: priedušné textílie odvádzajú vodnú paru von iba vďaka teplotnému a vlhkostnému spádu. Pri tvrdej práci však telo produkuje viac potu, než dokážu odviesť aj tie najlepšie materiály, a v teplom, vlhkom vzduchu sa spád ešte zmenšuje. V náročnom úseku pri 38 alebo 41 stupňoch preto môžeš otvoriť toľko vetracích otvorov, koľko chceš: ak cez ne nefúka náporový vietor, kombinéza ostáva saunou. Presne takto ma to naposledy zastihlo v južnom Francúzsku, 41 stupňov podľa displeja, kamenistý terén, krokové tempo. Vetranie bolo úplne neúčinné. K tomu sa pridáva otázka ochrany, ktorá v off-roade vyzerá inak ako na ceste: padáš častejšie, zato väčšinou pomalšie, a práve preto sa koncepty oblečenia tak výrazne rozchádzajú.

Aby z toho nebolo len hejtovanie membrán, treba zostať férový a pochopiť, čo taký laminát dokáže. Pri trojvrstvovom lamináte je membrána pevne zlepená medzi vrchným materiálom a vnútornou podšívkou. Nič sa neposúva, nič nedrie, konštrukcia je robustná a pomerne ľahká. Samotná membrána je naťahovaný fluórpolymér s miliardami mikroskopických pórov na štvorcový palec. Tieto póry sú rádovo menšie ako kvapka vody, ale výrazne väčšie ako molekula vodnej pary. Dážď zostáva vonku, para z tela môže von, pokiaľ sedí spomínaný spád.

Akú to má hodnotu, som sa naučil v roku 2005 v Yellowstone. Návštevnícke oblasti parku ležia v nadmorskej výške 2 000 až 2 400 metrov, mráz je tam možný v každom mesiaci roka a letné noci pravidelne klesajú k nule. Na našej vtedajšej ceste po Amerike sme mali ráno mínusové teploty a medzitým dažďové prehánky, a ja som na motorke zložil prísahu: nikdy viac na veľkú cestu bez trojvrstvového laminátu Gore-Tex. Doma som si potom u špecialistu na Gore-Tex, firmy Stadler, objednal špičkovú výstroj a v chladných, mokrých podmienkach je taký laminát dodnes nenahraditeľný. Dôležité je len poctivo zhodnotiť, za čo tu platíte: laminát je poistka proti počasiu so zabudovaným stropom pri odvode potu, nie klimatizácia.

Letný problém to však nerieši. Úprimná pravda po mnohých cestách znie: ani moje kombinézy s obrovskými vetracími otvormi na zips sa nikdy nepriblížia vzdušnosti motokrosovej výstroje. Membrána vyhráva v chlade a daždi a prehráva vždy, keď chýba náporový vietor a stúpa tep.

Opačný extrém poznám rovnako dobre, pretože sa k nemu pravidelne vraciam. Motokrosové oblečenie pozostáva z ľahkých, otvorených sieťovaných a strečových materiálov bez akejkoľvek nepremokavej vrstvy. Je bez kompromisov stavané na prúdenie vzduchu a ochrana nepochádza z textílie, ale zo samostatných chráničov. Jazdím potom v drese so vzdušnou chráničovou vestou pod ním. Pri otázke ochrany sa oplatí pozrieť na normu: chrániče sa testujú podľa EN 1621 v dvoch stupňoch a Level 2 smie v priemere prepustiť len polovicu zvyškovej sily oproti Level 1. Dobrá vesta s chráničmi Level 2 teda nie je figový list, ale seriózna ochrana. K tomu pribúda detail, ktorý mnohí podceňujú: pod dresom o dni spolurozhoduje funkčné tričko. Bavlna nasiakne a nekontrolovane chladí, priliehavé športové tričko odvádza pot aspoň tam, kde ho náporový vietor môže odpariť. Aj vzdušná frakcia stavia na cibuľovom princípe, len premyslenom opačným smerom.

Počas horúceho pracovného dňa v off-roade s touto zostavou zvládneš všetko výborne. Cena za to je známa: hneď ako sa priženie dážď, stojíš na okraji trate a navliekaš si nepremokavé návleky, a proti chladu pomáha len cibuľový princíp so všetkým, čo dá taška. Univerzálny zázrak na adventure túry, ktorý funguje rovnako v prepotených úsekoch aj pri najnižších teplotách, som každopádne dodnes nenašiel. Medzičasom si myslím, že ani nemôže existovať, pretože maximálna vzdušnosť a nepriepustná membrána si fyzikálne odporujú.

Doteraz najlepšiu skúšku reality pre túto dilemu mi poskytla Colorado Backcountry Discovery Route. Organizácia BDR, nezisková americká iniciatíva, dokumentuje naprieč štátmi off-roadové trasy pre adventure motorky a voľne poskytuje GPS tracky aj s mapami; trasa cez Colorado, skrátene COBDR, meria oficiálne 745 míľ. Naše dve Aprilie Tuareg 660 aj s hotovou naprogramovanou trasou pochádzali od Colorado Motorcycle Adventures v Golden, a kto chce študovať problém oblečenia naživo, sotva nájde lepšie laboratórium: táto cesta ti v jeden deň hodí pod kolesá púštnu horúčavu v údolí aj krupobitie v sedle.

Jazdil som tam v iXS Venture-Air 1.0, dvojvrstvovej ripstopovej kombinéze s veľkými vetracími otvormi, bunda aj nohavice vo svetlej šedo-olivovej. Bol to doteraz najprijateľnejší kompromis v mojej zbierke: dostatočne vzdušná, kým som bol v pohybe, a vďaka vodoodpudivému prevedeniu použiteľný základ, keď nás vo výške 3 700 metrov zastihol dážď. Clemo vedľa mňa jazdil v čisto motokrosovom riešení a rozdelenie rolí bolo učebnicovým príkladom. Keď sme uviazli vo vodnej jame a ja som sa pri vyťahovaní poriadne spotil, on sa zo svojej vzdušnej MX výstroje len mierne usmieval. Hore na 3 901 metrov vysokom Engineer Pass a na približne 3 850 metrov vysokom Cinnamon Pass, pri jednociferných teplotách a blížiacich sa prehánkach, sa obraz úplne otočil. Mimochodom, k systému patrí aj hlava: v off-roade zámerne jazdím v uzavretej endurovej prilbe s plexi, Arai Tour-X5, ktorá je teplejšia ako krosová prilba s okuliarmi, no zachraňuje ma v daždi a na presunových etapách. A keďže v takých chvíľach neustále dohadujete stopu, vyťahovanie a fotozastávky, komunikácia bežala cez mesh systém Cardo Packtalk Edge, ktorý sa v off-roade ukázal ako skutočný prínos pre bezpečnosť.

Záver z Colorada je nepohodlný: obe filozofie mali svoju chvíľu a ani jedna nevyhrala celý deň. Práve preto už neverím v jednu dokonalú kombinézu, ale v šikovne postavený systém.

Môj ďalší pokus sa zámerne opäť prikláňa k vzdušnosti, ale so záchrannou sieťou. Plán vyzerá takto: hore budem mať vzdušnú chráničovú košeľu s motokrosovým dresom navrchu, teda maximálne vetranie presne tam, kde telo pri práci produkuje najviac tepla. Ako poistka proti počasiu bude na motorke pevne pripútaná, vždy po ruke, superkompaktná bunda Gore-Tex na prevlečenie. Keď sa priženie zlé počasie, investujem tie dve minúty a natiahnem si ju. Pri nohaviciach idem opačnou cestou a zostávam pri nohaviciach pre adventure motorky s membránou a veľkými vetracími otvormi, ako naposledy pri iXS. Nohy produkujú menší tepelný stres ako trup, zato ako prvé zachytávajú spŕšky, brody a striekajúcu vodu.

Či tento systém ukončí hľadanie, neviem, kompromis v oblečení pre off-road zostane pravdepodobne neriešiteľným problémom, okolo ktorého sa dá len múdrejšie lavírovať. Ale práve na to sú cesty. Nová zostava sa bude testovať na ďalších projektoch, momentálne sú v pláne Arizona, Texas, Grécko a Portugalsko. Zostaňte naladení, pre vás mi žiadny výskumný projekt nie je príliš náročný.