Honda CB1000F 2026 test: Bol d'Or je späť

Nová Honda CB1000F vyzerá ako pozdrav z veľkej éry AMA superbikov, no jazdí na úrovni súčasnosti. Štvorvalec mocne tlačí, podvozok prekvapuje a zvuk je jednoducho božský.

Rím, 38 stupňov na slnku a predo mnou skutočne stojí Freddie Spencer. Servus! Pre človeka, ktorého nadšenie pre motorky rozhodujúcim spôsobom formovali americké preteky superbikov začiatku osemdesiatych rokov, je to samozrejme šialenstvo. Spencer, Wes Cooley, Dave Aldana a Eddie Lawson si vtedy zaobstarali veľké, divoké štvorvalcové mašiny. Presne tam sa pre mňa zrodila skutočná fascinácia týmito motorkami.

CB750F, CB900F a neskôr CB1100F neboli žiadne krehké výtvory. Boli to poriadne kolosy, muscle bikes, s ktorými sa v AMA superbikových pretekoch skutočne bojovalo. Východiskovým bodom boli sériové motorky so sedemdesiatimi rokmi poznačenou technikou, do ktorých motorov sa nahustil obrovský výkon. K tomu pribudli sliky. Výsledok, ako Freddie Spencer rozprával s istým iskrením v očiach, nebol vždy obzvlášť stabilný.

Spencer novú CB1000F skvele zhrnul. Vizuálne je vraj poctou tejto epoche, technicky je však výsledkom všetkého, čo sa Honda odvtedy o motorkách naučila. V istom zmysle je to „46 years in the making“. To presne vystihuje podstatu. Človek dostane pocit minulej éry, ale bez jej hubovitých rámov, neposlušných pneumatík a divokých pohybov podvozku.

Honda sa odhodlala a znovu vzkriesila Bol d'Or. A to nie s nejakým okrúhlym svetlometom, pár pruhmi na nádrži a vynúteným retro príbehom z marketingového oddelenia. Súvislá línia nádrže, bočných krytov a zadnej časti skutočne pripomína staré modely CB-F. Odkrytý radový štvorvalec, chrómované zberné potrubie a dlhá nádrž vytvárajú presne takú prítomnosť na ceste, akú si vyžaduje veľký muscle bike.

V mojich očiach je CB1000F nádherná, veľkolepá motorka. Na prvý pohľad ma nadchla, zároveň vo mne však pretrvávala istá nervozita. Motorka môže vyzerať akokoľvek dobre: ak sa jazdí ako stará skriňa na kolieskach, radosť bude obmedzená. Po prvých kilometroch som si vydýchol. Jazdí sa presne tak, ako vyzerá.

Technicky vychádza CB1000F z modelu CB1000 Hornet. Jej 1 000 cm³ radový štvorvalec pôvodne pochádza z modelu Fireblade z modelového roku 2017. V Hornete tento motor produkuje 152 koní, v CB1000GT je to 150 koní. Naproti tomu F nastupuje so 122 koňmi pri 9 000 ot./min a 103 Nm pri 8 000 ot./min.

Na prvý pohľad som si samozrejme pomyslel: Kamoš, prečo tam nedali tých 150 koní? Škoda toho. Honda však nechcela postaviť ďalší streetfighter, ale silný retro roadster, ktorý svoju porciu uhlia prikladá už dole a v strede. Preto motor dostal miernejšie vačkové hriadele, upravené sacie kanály, prepracovaný box filtra, iný výfukový systém a nové nastavenie riadiacej jednotky motora. Sacie trubice boli predĺžené o 50 mm a zúžené v priemere. Upravené bolo aj prevodové ústrojenstvo: prvé dva prevodové stupne sú kratšie, horné štyri dlhšie.

Po jazde musím povedať: mali úplnú pravdu. Štvorvalec sa mocne prejaví už zdola. Nie krátkym úderom, po ktorom nervózne čakáte na ďalší vrchol otáčok, ale pomerne lineárnym, plnokrvným priebehom. Motor je skvele využiteľný v celom rozsahu otáčok. Dole poriadne tlačí, v strede ešte pridáva a hore je prirodzene ešte silnejší. Pre okresky je to jednoducho paráda.

Pri pohľade na megafónovú koncovku výfuku som spočiatku obával, že vzhľad síce sedí, ale zvuk bude z ohľadu na normu Euro 5+ trochu utlmený. Opak je pravdou. Táto vec znie mohutne. Zo sedla je prirodzene obzvlášť krásne počuť pulzujúci sací zvuk aj výfuk. Ale aj keď okolo prešli kolegovia, reakcia bola jednoznačná: Kamoš, toto je naozaj super. CB1000F neznie umelo nafúknuto ani jednoducho hlasno. Reve chtivo, športovo a presne tak, ako sa patrí na tento veľký štvorvalec.

Zvuk je jednoducho božský. Sedí to aj preto, lebo Honda nechce byť len jazdiacou nostalgickou skrinkou. Pripomína minulosť, no technicky sa nemusí prezliekať za staré motorky. Motor beží čisto, presne reaguje na plyn a v premávke sa dá pohybovať rovnako plynulo ako pri tvrdšej jazde na plný plyn cez voľnú krajinu.

K dispozícii sú tri prednastavené jazdné režimy: Standard, Sport a Rain. K tomu pribúdajú dva voľne nastaviteľné používateľské režimy. Nastaviť je možné výkon, motorovú brzdu a kontrolu trakcie kombinovanú s reguláciou wheelie. Potrebné pohybové dáta poskytuje šesťosová IMU jednotka. Na palube je aj ABS citlivé na náklon a detekcia zdvihnutia zadného kolesa.

Režim Rain som pri 38 stupňoch a suchej ceste, samozrejme, neskúšal. To je jasné. Vyrazil som najskôr v režime Sport, ktorý mi na začiatku pripadal takmer príliš ostrý. Prepol som teda na Standard. Tam ide Honda úplne hladko, jemne a plno. Práve pri pomalom potĺkaní sa mestom je prekvapujúce, aký kultivovaný vie byť tento veľký štvorvalec.

Po prvých piatich kilometroch som si na motorku zvykol a prepol späť na Sport. Napokon si moja maličkosť nežiada hocijaký rozvoj výkonu, ale maximum, ktoré v takejto motorke drieme. A vtedy to sedelo naozaj dokonale. Odozva plynu sa stáva priamejšou, motor nádherne zakričí a F zrýchľuje ostro, no bez straty kontroly.

Quickshifter nepatrí do sériovej výbavy, ale je súčasťou príslušenstva. Manuálna prevodovka síce funguje výborne. Protipreklzová spojka ide ľahko, prevodové stupne zaraďujú čisto a nikto sa bez asistenta radenia nemusí trápiť. Napriek tomu je moje odporúčanie úplne jasné: bezpodmienečne si ho objednajte!

S automatickým radením získava celý jazdný zážitok ešte o odtieň viac dravosti a športovosti. Funguje presvedčivo v režime Standard rovnako ako v Sporte a dokonale zapadá do charakteru motorky. Pretože CB1000F je síce retro motorka, ale nie stará motorka.

V Rakúsku stojí quickshifter podľa prezentácie 225 eur. Pri tejto cene netreba dlho počítať. Športový balík zahŕňajúci kapotáž svetlometu, mriežku chladiča, bočné protektory, uzáver plniaceho hrdla oleja a quickshifter stojí 1 199 eur. Komfortný balík s komfortným sedadlom, protektorom nádrže a vyhrievanými rukoväťami vyjde na 700 eur, cestovný balík s dvoma bočnými taškami a taškou na nádrž na 830 eur.

Pri podvozku som, neviem prečo, očakával skôr mäkšie a možno trochu nejasné nastavenie. Opäť som sa mýlil. Vpredu pracuje plne nastaviteľná 41 mm vidlica Showa SFF-BP-USD, vzadu tlmič Showa so systémom Pro-Link, nastaviteľným predpätím pružiny a tlmením prepruženia.

Nič som nepreštaloval. S mojimi medzičasom, bohužiaľ, hlásenými 85 kg sedelo sériové nastavenie výborne. Okolo Ríma boli cesty krajinársky božské, no z hľadiska povrchu miestami dosť drzé. Diery, trhliny a poriadne nerovnosti však podvozok vôbec nevystrašili. Honda tie najhrubšie nedostatky komfortne vyžehlila.

Len čo sa asfalt zlepšil a ja som začal jazdiť na hrane, dostavila sa potrebná pevnosť. Motorka zostala stabilná, poskytovala veľmi dobrú spätnú väzbu a dala sa pohybovať výrazne športovejšie, než by naznačoval jej klasický tvar. Presne táto šírka záberu ma pozitívne prekvapila. Komfort na dlhej trati, precíznosť a pokoj pri rezaní kľukatých ciest: to je prvotriedne.

Podstatný podiel na dôvere má pôvodná výbava pneumatík. Honda vybavila testovacie motorky pneumatikami Bridgestone Battlax S22, na ktoré som úplne zaostril. Ponúkajú vražednú priľnavosť, podporujú ovládateľnosť a dávajú toľko dôvery, že po krátkom zoznámení sa dá F naozaj hnať zákrutami ako diabol.

Občas som sa pri vyjazdení zo zákruty pýtal, či zasiahla kontrola trakcie, alebo som bol ja sám práve tak šialene dobrý. Na displej som sa v tom momente, samozrejme, nepozeral. Elektronika pravdepodobne zasahovala, no natoľko nenápadne, že nenarušila plynulosť jazdy. To je presne ten správny druh modernej techniky pre takúto motorku. Je pripravená, na pozadí dáva pozor a nebije človeka pri každej príležitosti pravítkom po prstoch.

Vpredu zaberajú radiálne montované štvorpiestikové strmene Nissin na dvoch plávajúco uložených 310 mm kotúčoch. Nejde o úplné supersportové šialenstvo, ale skôr o konzervatívne dimenzovaný systém. Napriek tomu som bol absolútne spokojný. Brzda sa dá krásne dávkovať, vytvára dostatočnú silu a je podporovaná ABS závislým od náklonu. Bezpochyby existujú ešte agresívnejšie systémy s brutálnejším prvým záberom. Pri CB1000F by však podľa mňa väčšia ostrosť nebola potrebná. Brzda sedí k motorke a robí presne to, čo má.

Vzadu pracuje 240 mm kotúč s jednopiestikovým strmeňom Nissin. Elektronika navyše rozpoznáva silné spomalenie a cez zadné smerovky aktivuje signál núdzového brzdenia.

Sedacia pozícia je božská. Predo mnou leží táto široká a nádherne tvarovaná nádrž, v rukách držíte kónicky vyhotovené, ležérne zalomené hliníkové riadidlá. Stupačky vytvárajú športový uhol kolena bez toho, aby extrémne zalamovali nohy. S výškou sedadla 795 mm zostáva motorka príjemne dostupná. Zároveň na nej nesedíte pasívne ako na kuchynskej stoličke, ale s dostatočným napätím v tele, aby ste vedeli v kľukatých cestách seriózne pridať. Som presvedčený, že s touto ergonómiou sa dá zájsť veľmi ďaleko.

Keď sa pozriete cez nádrž a riadidlá dopredu, naozaj sa cítite trochu ako pri superbikových pretekoch osemdesiatych rokov. Len s tým rozdielom, že pneumatiky držia, podvozok je stabilný a ABS v prípade potreby dáva pozor. Človek je zase úplne mladý. Nádhera!

Nie celkom presvedčivo pôsobí na prvý pohľad možno pomerne veľký 5-palcový TFT displej. Analógové ukazovatele by boli vizuálne ešte dôslednejšie. Po krátkom čase som si na to však zvykol. Displej bol dobre čitateľný aj pri brutálnom talianskom slnku. Honda na to používa technológiu Optical Bonding, pri ktorej sa medzera medzi krycím sklom a displejom vyplní živicou. Na výber sú tri zobrazenia. Systém prehľadne zobrazuje mnohé možnosti nastavenia a cez Honda RoadSync integruje aj navigáciu, telefonovanie a ďalšie funkcie smartfónu.

Praktické sú okrem toho aj smart kľúč, USB-C konektor a kompletné LED osvetlenie. Puristi sa možno krátko pozastavia nad TFT displejom na retro Honde. V bežnej prevádzke to však dáva zmysel a pri jazde sa to nepríjemne netlačí do popredia.

V Rakúsku bola pre CB1000F uvedená cena 13 990 eur. Pre Nemecko sa uvádza 12 329 eur. Vzhľadom na motor, plne nastaviteľný podvozok, elektroniku podporovanú IMU jednotkou a celkovo vydarené spracovanie ide o bojovú cenu.

Uvedenie na trh by malo prebehnúť koncom leta 2026, v Rakúsku teda pravdepodobne v septembri. Na výber sú farby Wolf Silver Metallic s modrým dekorom, Wolf Silver Metallic so sivým dekorom a Graphite Black. Strieborná motorka s pruhmi samozrejme obzvlášť brutálne trafí historickú AMA superbikovú nôtu.

Ku klasicky kreslenej Honde CB1000F patrí rovnako nadčasový outfit. Kožená bunda Detlev Louis DL-JM-14 svojím priamočiarym strihom a hrubou, robustnou hovädzou kožou skvele ladí s retro vzhľadom Hondy. Súčasťou výbavy sú chrániče ramien a lakťov, bunda je navyše pripravená na vloženie chrániča chrbta. K tomu som mal na sebe integrálnu prilbu MTR Vintage II, ktorá svojím zámerne klasickým dizajnom ladiaco dopĺňa nadčasový celkový vzhľad. Outfit doplnili motocyklové čižmy Detlev Louis DL-BM 9 z plnoličovej, voskovanej hovädzej kože. Rámovo šité bikerské čižmy spájajú robustné spracovanie a pevnú gumenú podrážku s dobrým pohodlím pri nosení; bočný zips navyše uľahčuje obúvanie. Vzniká tak funkčný motorkársky outfit, ktorý vizuálne výborne harmonizuje s Honda CB1000F.