Ojazdené cestovné exoty: Yamaha Niken a MV Stradale v teste

Cestovná motorka by mala byť pohodlná, spoľahlivo fungovať a v ideálnom prípade pobrať aj batožinu. Zatiaľ celkom rozumné. Ale čo ak klasická adventure motorka s boxerom, drôtenými kolesami a hliníkovými kuframi pôsobí jednoducho príliš predvídateľne? Potom sa oplatí pozrieť do kúta bazáru, kde je to trochu divokejšie. Presne tam čakajú Yamaha Niken a MV Agusta Stradale 800.

Pre tento test ojazdených motoriek sme sa vydali do Filderstadtu neďaleko Stuttgartu, k firme Limbächer. A kto tam prejde halami, rýchlo pochopí, prečo sú práve takéto motorky zaujímavé pre video. Na jednom mieste tam stojí okolo 2 000 motoriek, nových aj ojazdených, naprieč značkami, koncepciami a cenovými kategóriami. Ak chcete, ihrisko pre dospelých. Len namiesto šmykľavky a hojdačky tam stoja Niken, Stradale a všetko ostatné, čo bežne nestojí na každom rohu.

Vec je jednoduchá: kto hľadá ojazdenú motorku, chce výber. A kto hľadá niečo exotické, potrebuje ho o to viac. Yamahu Niken nenájdete u každého predajcu. MV Agustu Stradale 800 už vôbec nie. U Limbächera je možné takéto koncepty postaviť priamo vedľa seba, ohmatať si ich, pozrieť a porovnať. K tomu pridajte 40-bodovú kontrolu, financovanie, protiúčet starej motorky, dovoz, dobrovoľné právo na výmenu a podľa balíčka aj dlhšiu záruku. Práve pri ojazdených motorkách s osobitým charakterom to nie je malý argument.

Dá sa porovnať Yamaha Niken s MV Agustou Stradale 800? Vlastne nie. Jedna je japonský technický experiment s dvomi prednými kolesami, druhá talianska supermoto s kuframi. Okrem trojvalca a priehradového rámu ich spája menej, ako by sa na prvý pohľad zdalo. A práve preto je to zaujímavé.

Niken chce vytvárať dôveru. Vpredu dve kolesá, Yamaha LMW technológia, masívna predná časť a myšlienka, že aj na zlom asfalte alebo pri premenlivých podmienkach sa dá jazdiť pokojnejšie. Stradale 800 pristupuje k téme úplne inak. Pochádza z rodiny Rivale, sériovo má bočné tašky, plexi a chrániče rúk, no v jadre zostáva funbikom s cestovným alibi. Iný výrobca by možno povedal SMT. Pri MV je to skôr espresso s myšlienkou na kufre.

Píše sa rok 2018. Yamaha uvádza na trh motorku, ktorá vpredu nemá jedno, ale dve kolesá. Pri skútroch už Yamaha s Tricity 125 a 300 ukázala, že technológia Leaning-Multi-Wheel môže fungovať. Ale plnohodnotná motorka na báze MT-09? To bol pre mnohých motorkárov predsa len chod naviac na menu.

Ako pohon slúži známy trojvalec CP3 s objemom 847 cm³, teda ten istý motor, ktorý zabezpečuje dobrú náladu aj v rodine MT-09. Yamaha okolo neho postavila priehradový rám a vpredu naň pripevnila konštrukciu, ktorá vizuálne osciluje niekde medzi motorkou, štvorkolkou a vodným skútrom. Štyri vidlicové nohy, dve predné kolesá, dva brzdové systémy, kolískový mechanizmus a kopa kovu. Nielenže to vyzerá impozantne, ale aj je to impozantné.

Veľká výhoda je zrejmá: namiesto jedného centrálneho kontaktného bodu sú vpredu dva dosadacie body. Ak jedno predné koleso prejde cez zlé miesto, druhé beží posunuté a stále môže budovať priľnavosť. Aspoň to je technická myšlienka za tým. A práve táto myšlienka pôsobí nielen na ceste, ale aj v hlave. Pri mokru, vodorovnom značení, zlom asfalte alebo chladných podmienkach idete do zákruty s inou pokojnosťou. Nie nevyhnutne preto, že by fyzika zrazu vyriešila všetky problémy. Ale preto, že rastie dôvera.

Dobrá správa: áno, prekvapivo veľa. Martin Bauer sedel v teste na Niken po prvýkrát a bol viditeľne prekvapený, aké normálne sa dá s touto motorkou pohybovať. Nemáte neustále pocit, že vpredu jazdíte s cudzím telesom. Niken zabáča, nakláňa sa a v zásade jazdí ako motorka. Len s veľmi špeciálnou prednou časťou. Zlá správa? Priamosť klasického predného kolesa nedostanete jedna k jednej. Práve keď jazdíte rýchlejšie a hlbšie sa nakláňate, predok pôsobí inak. Nie necitlivo, nie nepríjemne, ale jednoducho nie tak bezprostredne ako pri konvenčnej konštrukcii. Kto rád presne cíti svoje predné koleso, musí si na tento pocit zvyknúť.

Potom je tu ešte hmotnosť okolo 260 kilogramov. Na Niken je to vidno a pri brzdení či akcelerácii to aj cítiť. Trojvalec s približne 115 koňmi má široko využiteľné otáčkové pásmo a v zásade dostatok šťavy, no musí hýbať poriadnym kusom motorky. Hory prenášať nemusí, ale ťahá solídne. Len ľahkosť MT-09 nemožno čakať.

Sediacu pozíciu Niken treba jednoznačne pochváliť. Výška sedadla je tesne nad 800 mm, pozícia riadidiel dobre ladí so sedadlom, ergonómia pôsobí harmonicky. To je dôležité, pretože Yamaha nikdy nemyslela Niken len ako technický vtip, ale jasne ju umiestnila smerom k cestovaniu. Existovala aj verzia GT so sériovými bočnými kuframi, vyšším plexi a výbavou pre diaľkové cesty.

Testovacia motorka mala krátke plexi, no trh s príslušenstvom a výbava Yamahy dokázali z Niken v prípade potreby urobiť plnohodnotnú cestovnú motorku. Vysoké plexi, kompletné kuforové systémy, dovolenkové nastavenie – všetko možné. Nesedíte športovo zložení na skúšobnom prototype, ale na osobitej, no rozhodne vážne mienenej cestovnej motorke.

Čo chýba? Aretácia predku, akú poznáme z oblasti skútrov. Niken zostáva motorkou. Nemôžete ju jednoducho postaviť vzpriamene, potrebujete bočný alebo hlavný stojan. Pre menších jazdcov a jazdkyne alebo pri manévrovaní s plnou batožinou to môže byť téma. 263 kg plus široký predok chcú byť pohnuté. Tu nepomôže žiadne marketingové sushi.

Niken bola nová drahá. Cena novej sa pohybovala okolo 16 000 až 18 000 eur. Dnes sa ojazdená často pohybuje okolo 10 000 eur, v závislosti od stavu, najazdených kilometrov, výbavy a trhu. A práve tu to začína byť zaujímavé. Pretože koncept bol pre klasického motorkára zjavne príliš odvážny. Dopyt zostal malý, trh je prehľadný, predajcovia nie vždy hneď nájdu kupca. Pre hľadajúcich s otvorenou mysľou to môže byť výhoda.

Kúpa ojazdenej Niken však nie je bežnou kúpou MT-09. Predok si treba dôkladne prezrieť. Dve pneumatiky vpredu znamenajú vyššie náklady. Štyri vidlicové nohy znamenajú viac dielov. Brzdový systém sedí vľavo aj vpravo. Kto rozmýšľa dlhodobo, kalkuluje nielen kúpnu cenu, ale aj náklady na údržbu. Za to však dostane motorku, ktorá technicky funguje čisto a na ceste pôsobí menej ťažkopádne, než ako vyzerá v pokoji.

Ideálny kupujúci Niken? Niekto, kto veľa jazdí po okresných a horských cestách, často za premenlivého počasia a kto nemusí pred každým stretnutím motorkárov vysvetľovať, prečo má vpredu o koleso navyše. Alebo povedzme to inak: kto chce pred zmrzlinárňou ťahať za dlhší koniec, vezme si možno Panigale. Kto tam chce začať diskusie, vezme si Niken.

MV Agusta Stradale 800 prišla na trh v roku 2015 a je v podstate pokusom MV urobiť divokú platformu Rivale vhodnejšou na cestovanie. Rivale bol supermoto-naked crossover, teda motorka zo šuflíka, kde bývajú aj Aprilia Dorsoduro či Ducati Hypermotard. MV vzala tento základ a vytvorila z neho niečo, čo malo vyzerať ako cestovná motorka, no svoj pôvod nikdy nedokáže skryť.

A to je cítiť hneď. Sediaca pozícia je extrémne posunutá dopredu, vzdialenosť medzi sedadlom a riadidlami je veľmi krátka. Martin ju opisuje ako silne supermotardovú. Kto prichádza z klasickej cestnej motorky alebo cestovnej motorky, sedí tu spočiatku nezvyčajne. Visíte vpredu na motorke, blízko riadidiel, blízko diania. To robí zo Stradale živú, energickú motorku a pri manévrovaní ľahkú. No zároveň je ťažšie vybudovať dôveru k prednému kolesu. Stradale potrebuje pneumatiku, ktorá pôsobí upokojujúco a robí motorku stabilnejšou. Vtedy by osobitá ergonómia menej negatívne vynikla. Klasický tip pri kúpe ojazdenej motorky, ktorý nenájdete v žiadnej inzercii: pri takejto motorke môže pneumatika rozhodnúť o tom, či pôsobí nervózne, alebo geniálne.

Už v sériovom vyhotovení pôsobí Stradale 800 špeciálne. Chrániče rúk s integrovanými smerovkami mierne chránia ruky, no v prípade pádu sú aj prvým drahým kontaktným bodom. Nastaviteľné plexi ponúka slušnú, no nie luxusnú ochranu pred vetrom. Úplne od vetra vás neoslobodí, no na diaľnici je Stradale výrazne príjemnejšia než porovnateľný naked bike. 200 km/h je na nemeckej diaľnici prekvapivo pokojne dosiahnuteľných. Žiadne hrubé víry, žiadny veľký nepokoj. Pre motorku, ktorá vizuálne vyzerá skôr ako funbike s cestovateľským pudom, je to silné vyhlásenie. Kilometre sa teda robiť dajú. Len takým spôsobom, ako to robí MV: nie v kresle v obývačke, ale s napätým držaním tela a trojvalcom, ktorý rád vidí otáčky.

Skutočnou kuriozitou sú sériové bočné tašky. Zakrývajú zadné svetlá, takže MV rovno integrovala zadné svetlá do kuforového systému. S káblami, prípojkami a svetlami umiestnenými ďaleko vonku. Zozadu to vyzerá svojrázne, takmer trochu nemotorne pre tak elegantnú taliansku motorku. Z pravej strany Stradale za to odškodňuje jednostrannou zadnou vidlicou a klasickým trojvalcovým výfukom. Pred zmrzlinárňou teda aj tak zaboduje. Len možno nie priamo zozadu.

Pri Yamahe je ovládanie pomerne jednoduché a blízke tomu, čo od Yamahy poznáme. Pri MV sa to stáva talianskejším. Jazdné režimy, ABS a kontrolu trakcie je možné konfigurovať, no cesta cez malý LCD displej si vyžaduje cvik. Tlačidlá pod gumovými krytmi nepôsobia obzvlášť elegantne a mohli by byť s pribúdajúcimi rokmi presne tým miestom, na ktorom vek spoznáte najskôr.

Zaujímavé však je, aká nerozvážna Stradale z dnešného pohľadu pôsobí. Pri moderných motorkách po reštarte väčšinou naskočí opäť poslušný štandardný režim. Všetko bezpečné, všetko normatívne, všetko kontrolované. Stradale z roku 2015 si naopak pamätá aj to, že kontrola trakcie bola vypnutá. Včera zábavný režim, dnes ráno stále ešte zábavný režim. Pedagogicky možno sporné, jazdecky rozhodne šarmantné.

A áno, Stradale vie byť zábavná. Zadné ABS je možné deaktivovať, čo v tejto triede nie je samozrejmosťou. Tým otvára dvere späť smerom k supermoto. Hrať sa pri brzdení, uvoľniť zadok, voľne pohybovať motorkou – práve tam ukazuje svoju pozitívnu stránku. Nie je to poslušná cestovná motorka, ktorá náhodou dobre vyzerá. Je to funbike, ktorému MV nasadila kufre a plexi.

Aj MV má trojvalec, tu s objemom 798 cm³ a takisto približne 115 koňmi. Na papieri to znie ako vyrovnaná úroveň s Yamahou. V praxi sa to jazdí úplne inak. Stradale potrebuje otáčky. Vrchol výkonu leží vysoko. Kto otočí plynom a nechá motor pracovať, dostane pohon. Kto očakáva výdatný ťah zospodu, niečo mu bude chýbať. Presne to sa nehodí úplne dokonale ku koncepcii. Supermotardová ergonómia vlastne kričí po ťahu z pivnice. Zabrzdiť do zákruty, nakloniť sa, skoro na plyn, vytlačiť sa von. Ale trojvalec MV chce vidieť viac otáčok, kým naozaj vystrelí. To je zábavné, ale vyžaduje si to nasadenie. Pohodlnou cestovnou spoločníčkou je teda len obmedzene.

Kritiku si zaslúži aj prevodovka. Radenie vychádza tvrdo, voľnobeh nie je vždy ľahké nájsť.

Stradale 800 je vzácna, osobitá a vizuálne udalosť. No práve preto si pri kúpe ojazdenej vyžaduje väčšiu pozornosť ako japonský bestseller. Chrániče rúk s integrovanými smerovkami treba dôkladne skontrolovať na stopy po páde. Bočné tašky spolu s integráciou zadných svetiel musia byť kompletné, funkčné a čisto zapojené. Ak tu niečo chýba alebo bolo nastavené provizórne, z pôvabného detailu sa rýchlo stane drahý zdroj nervov.

Aj koncept ovládania a gumové tlačidlá si zasluhujú dôkladný pohľad. Na testovacej motorke bolo všetko pekne v poriadku, no práve takéto miesta často prezradia, ako sa s motorkou zaobchádzalo. K tomu pridajte výber pneumatík, pocit z radenia, hľadanie voľnobehu a celkový stav. Cenovo sa Stradale rovnako ako Niken pohybuje približne v rozmedzí okolo 10 000 eur, v závislosti od stavu a ponuky. Rozdiel: pri Yamahe kupujete odvážny sériový nápad japonského výrobcu. Pri MV kupujete krátku taliansku špecialitu.

Kto teraz dostal chuť na neobyčajnú cestovnú motorku, mal by sa pozrieť na 1000PS bazár. Tam nájdete nielen exotické modely ako Yamaha Niken alebo MV Agusta Stradale 800, ale aj množstvo ďalších cestovných motoriek mimo mainstreamu – od pohodlného požierača kilometrov až po športového lupiča zákrut s možnosťou batožiny. S troškou trpezlivosti tak môžete objaviť presne tú motorku, ktorá nestojí na každom rohu a napriek tomu sa dokonale hodí na ďalšiu veľkú cestu. Nájdite nové a ojazdené motorky na 1000PS bazári.

Ktorá cestuje lepšie? Úprimná odpoveď: záleží na tom, čo si predstavujete pod pojmom cestovanie. Niken je motorka, ktorá prináša pokoj do hlavy. Zlý asfalt, vodorovné značenie, premenlivé počasie – presne tam funguje jej koncepcia. Sedí sa poriadne, dá sa vybaviť batožinou a dostanete známy trojvalec Yamaha. Jej problémom nie je funkcia, ale akceptácia. Mnoho motorkárov tento koncept jednoducho nechcelo.

Stradale cestuje inak. Chráni lepšie ako naked bike, jazdí príjemne aj na diaľnici a prináša so sebou sériové kufre. Zároveň zostáva supermotardová, živá a v myšlienke trochu nevyrovnaná. Nie je to cestovná motorka, ktorá vás čo najpohodlnejšie odvezie k moru. Je to skôr motorka, ktorá chce rozprávať príbeh už pri tankovaní a na horskej ceste nosí šibalstvo za krkom.

Na kľukatých cestách bude Stradale pôsobiť ľahšie a hravejšie, pokiaľ si pneumatiky a jazdec sadnú. Niken naproti tomu drží pokoj, pocit stability a technickú vyrovnanosť. Pri dlhých, zlých, mokrých alebo premenlivých úsekoch by som skôr siahol po Yamahe. Pri krátkej poobedňajšej vyjazdke s fantáziou o cestovnej batožine by MV mala lepšie šance vyčariť úsmev pod prilbou.