Od ostrých zákrut po strmé svahy: Tipy pre začiatočníkov v teréne

Bol to jeden z tých momentov, kedy každému enduro nováčikovi stúpa adrenalín: Predo mnou sa rozprestieral strmý svah, ktorého povrch bol pokrytý sypkým štrkom ako zákerná skladačka z kĺzajúcich sa kamienkov. Môj pulz vystúpal na otáčky, ktoré ani moja 450-ka nedosiahne. Moje predlaktia zovreli riadidlá ako dva zveráky a v hlave mi prebleskla myšlienka "Prečo to vlastne robím?" Poznáte to tiež?

Ako redaktor na 1000PS.at som otestoval nespočetné množstvo motocyklov na asfalte, ale terén je úplne iný svet. Svet, kde sa aj skúsení cestní jazdci opäť stávajú začiatočníkmi a stretávajú sa s výzvami, ktoré na hladkom asfalte nikdy nezažijú. Po mnohých hodinách v sedle rôznych endúr a niekoľkých bolestivých lekciách by som dnes rád poukázal na najčastejšie problémy, ktoré trápia nováčikov v teréne – a ako ich môžeme vyriešiť.

Prvou prekážkou, na ktorej mnohí z nás zlyhávajú, sú ostré zákruty na štrku. Buď padneme ako zvalený strom na bok, alebo minieme úzky rádius a skončíme v kroví. Problém väčšinou nespočíva tam, kde ho očakávame.

Hlavnou výzvou pri úzkych zákrutách je – možno to už tušíte – technika pohľadu. V teréne je toto umenie ešte náročnejšie, pretože náš pohľad je magicky priťahovaný každým zákerným kameňom a každou hlbokou jazvou – akoby to boli sirény, ktoré nás chcú zviesť do záhuby.

Môj najdôležitejší tip: Koncentrujte svoj pohľad na výjazd zo zákruty! Neotáčajte len oči, ale aj os ramien a hornú časť tela mierne smerom k vášmu cieľovému bodu. Motorka bude nasledovať ako kúzlom.

Pri drsných strojoch pomáha trik, ktorý som objavil až po mnohých nepodarených pokusoch: Jazdite na prvom prevodovom stupni, vyvažujte motocykel spojkou a plynom, ale používajte zadnú brzdu na jemné doladenie. Stabilizuje motorku prekvapivo efektívne a vyrovnáva náhle nárazy alebo neočakávané prekvapenia od motora. Tak môžete aj vzdorovité endurá viesť cez najtesnejšie zákruty ako krotiteľ svoje šelmy.

Poznáte to? Po dvadsiatich minútach na štrku máte pocit, akoby vám do žíl niekto vstrekol rýchlotuhnúci cement. Tieto povestné "arm-pumpy" sú ako výstražné kontrolky na prístrojovej doske – signalizujú, že niečo nie je v poriadku.

Ztuhnuté predlaktia sú neklamným znakom toho, že v sedle zažívate príliš veľa stresu a napätia. Držíte sa riadidiel ako topiaci sa plávacieho kruhu. Riešenie však spočíva vo vašej hlave a dýchaní!

Rituál, ktorý mi vždy pomáha: desaťkrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť. Pohľad zamerať vedome ďaleko dopredu, za najbližší kopec. Vnímať krajinu, zamerať sa na pozitívne myšlienky. Znie to esotericky? Možno, ale funguje to ako kúzlo proti stuhnutým ramenám.

Namiesto snahy krčovito uvoľniť prsty (čo väčšinou vedie len k väčšiemu stuhnutiu), zamerajte sa na lakťové kĺby. Robte to ako pri tanci vtákov – nechajte lakte krátko rozkývať hore a dole, voľne ich pretrepte. Možno to vyzerá smiešne, ale tento malý trik mi často pomohol prekabátiť svoje ruky a zaujať uvoľnenejšiu pozíciu na riadidlách.

Väčšina nováčikov v teréne – vrátane mňa – si zbytočne komplikuje život. Spaľujú energiu ako prehriaty motor, obzvlášť pri zrýchľovaní a spomaľovaní. Každýkrát, keď brzdíme alebo pridávame plyn, ideme do kopca alebo z kopca, musíme bojovať s našimi svalmi proti silám zrýchlenia. Je to, akoby sme stáli v búrke a snažili sa iba svalovou silou odolávať vetru.

Rozhodujúce poznanie ku mne prišlo ako zjavenie: Kľúčom je rovnováha na stúpačkách! Keď stojíte na stúpačkách, môžete s minimálnymi pohybmi dosiahnuť maximálny efekt. Je to, akoby ste sa náhle premenili zo ťažkopádneho chodca na elegantného tanečníka.

Začnite na jednoduchých, rovných úsekoch: Postavte sa na stúpačky a experimentujte pri zrýchľovacích a brzdných manévroch s polohou vášho trupu. Cieľom je preniesť sily priamo do stúpačiek a kolenného zovretia bez tlaku na ramená.

Môj zlatý tip: Nesnažte sa divoko predkláňať alebo zakláňať. Najefektívnejší spôsob, ako zmeniť svoju polohu, spočíva prekvapivo v členkových kĺboch. Minimálne zmeny uhla tam majú úžasný vplyv na váš celkový ťažisko. S minimálnym úsilím maximálny účinok – ako dirigent, ktorý s ľahkým zápästím riadi celé orchester.

V depe mám vždy úsmev na tvári. Prečo máš na svojej motorke Öhlins odpruženie? Veď nemáš žiadny talent. "Presne preto!" odpovedám. V teréne je to niečo iné ako na ceste. V teréne odpruženie s vylepšeniami vyhovuje všetkým jazdcom. Na svojich hardenduroch vždy používam komponenty odpruženia od Öhlins. Napríklad túto vidlicu. Montáž a nastavenie na "super mäkké" mi potom robí firma Damianik. Moja výhoda: Nárazy sú jednoducho lepšie vyrovnané. Je to dramatické na pretekoch ako KRKA Enduroraid, kde jazdíte 2 dni takmer 99% času po kameňoch. Kvalitné tuningové odpruženie tlmí nárazy jednoducho lepšie ako sériové odpruženie. To šetrí telo a kondíciu. A to prichádza práve vhod aj menej talentovaným jazdcom!

Strmý svah – pre mnohých hora strachu, strmšia než nárast srdcovej frekvencie pri pohľade naň. Strach zo strmého svahu je hlboko zakorenený, no najväčším problémom nie je samotný svah, ale naša váhavá prístupová taktika. Najčastejšou príčinou neúspechu na strmých svahoch je až prekvapivo jednoduchá: nedostatok rýchlosti. Približujeme sa opatrne, takmer kradmo, akoby sme sa chystali priblížiť k spiacej drakovi. No práve toto správanie spečaťuje náš neúspech ešte pred tým, než sa dostaneme na úpätie svahu.

Pragmatická otázka, ktorú si vždy kladiem: Čo je väčší problém – byť na strmom svahu príliš rýchly alebo príliš pomalý? Odpoveď je jednoznačná: Príliš pomalý prístup je náročnejšou výzvou. Na svahu je kedykoľvek možné znížiť rýchlosť, ale získať späť stratenú rýchlosť je ako zbierať rozliatu vodu.

Rýchlosť stabilizuje ako neviditeľný korzet. Je to elixír, ktorý rozptyľuje mnohé problémy pri enduro jazde. Najmä keď po stranách strmého svahu nečíhajú nebezpečné priepasti, ale len kríky alebo mierne lúky, môžeme sa odvážiť do "nepohodlných rýchlostných zón". Pád by bol síce nepríjemný, ale strmé stúpania patria – proti intuícii – do oblastí, kde sa zvyčajne stáva menej vážnych zranení ako na iných úsekoch.

Pri prechode na strmý svah dávam vedomý impulz celého tela do stúpačiek, spojený s finálnym pridaním plynu – ako oštepár, ktorý vkladá celé telo do rozhodujúceho hodu. Potom ide o to, aby ste hmotnosť umiestnili tak, aby predné koleso nemierilo k nebu ako raketa pri štarte.

Bežná mylná predstava na strmom svahu: Príliš veľa myšlienok o trakcii a zadnom kolese. Dôležitejšie je dať prednému kolesu dostatočný tlak a vedenie. Nekontrolované predné koleso zničí viac rýchlosti, než aj tá najlepšia trakcia na zadnom kolese dokáže vykompenzovať. Je to ako na tandeme – keď predný jazdec stratí orientáciu, nemá zmysel, aby zadný jazdec šliapal ako posadnutý. Či už stojíte, alebo – keď sú energetické zásoby už vyčerpané – sedíte: presuňte svoju váhu dopredu a dajte tlak na predné koleso. Odmení vás tým, že vás zavedie tam, kam chcete ísť, namiesto toho, aby vás viedlo tam, kde nechcete byť.

Enduro jazda v teréne nie je žiadna mágia, ale remeslo – vyžadujúce trpezlivosť, cvik a pár trikov. So správnou technikou pohľadu zvládnete ostré zákruty, s uvoľnenými rukami zostanete dlhšie svieži, s rozumným rozložením váhy šetríte energiu a so správnym rozbehom zdoláte každý strmý svah.

Najdôležitejšie poznanie z mojich terénnych dobrodružstiev: Najväčšia prekážka sa zvyčajne nachádza medzi našimi ušami. Keď prekonáme naše mentálne blokády, prekážky sa zmenia na výzvy a výzvy na potešenie. Takže: Zhlboka sa nadýchnuť, pohľad vpred, pridať plyn – a hurá do dobrodružstva!