Honda VFR800X Crossrunner 2011

Je ťažké uveriť, že môj prvý kontakt s Honda Crossrunner bol už pred 14 rokmi. V apríli 2011 som pristál na Malorke s rôznorodými očakávaniami v batožine. Prvé tlačové fotografie ma zanechali skeptickým – nové Honda-koncepcia na papieri pôsobila trochu neohrabané a ťažkopádne. Ale ako často v živote: Prvý dojem klame. Keď som potom uvidel motorku na parkovisku našej základne v stredomorskom rannom slnku, všetko vyzeralo inak. Štíhlejšie, elegantnejšie, harmonickejšie. Len z uhla spredu zostala optika nezvyčajná – cena za to, že dizajnéri museli zabaliť skutočný V4 motor do tohto nového crossover konceptu.

Honda vtedy zvolila pragmatický prístup. Žiadne marketingové rečičky, žiadna legendárna história modelu, na ktorú by sa dalo odvolať – len výsledok triezveho prieskumu trhu. Mal to byť motocykel, ktorý pokryje mnoho rôznych účelov naraz. Univerzál pre tých, ktorí nemajú luxus mať na každú príležitosť iný motocykel v garáži. Táto úprimnosť na mňa už vtedy urobila dojem.

Čo ma však nielenže ohromilo, ale priam prekvapilo, bol motor. Tento na papieri s 102 koňmi nespektakulárne pôsobiaci V4 sa na kľukatých cestách Malorky ukázal ako emocionálny vrchol. Srdcervúco vrčal agregát v horských krajinách, s otáčkovým rozsahom, ktorý siahal od úplného spodku až po závratných 12.000 ot./min. V triede vozidiel, kde prevládali jedno- alebo dvojvalce, tento rafinovaný štvorvalec úplne vyčnieval – v tom najlepšom zmysle slova.

Čo mi z toho testu ostalo v pamäti až dodnes, bola pozoruhodná rovnováha motocykla. Inžinieri Hondy vtedy vykonali 120 veterných tunelových testov a nespočetné množstvo vývojových hodín venovali ladeniu podvozku a ergonómie. Výsledok presvedčil: Crossrunner nebol ani vratký, ani ťažkopádny, ale presne v tom zlatom strede, ktorý dodáva dôveru a dokáže zrýchliť aj skúsených jazdcov.

Vtedy sme hodiny jazdili po rôznorodých cestách Malorky – cez úzke dediny, po kľukatých horských priechodoch, pozdĺž pobrežia. Všade zanechal Crossrunner suverénny dojem. Kombinovaný brzdový systém s ABS, odpruženie dobre prispôsobené európskym podmienkam, komfortná jazdná pozícia – to všetko poskytovalo pocit, že jazdíte na premyslenom, vyváženom motocykli. Nie spektakulárny, ale pevný a spoľahlivý vo všetkých situáciách.

Samozrejme, nedostatky sa našli: Otáčkomer bol pri slnečnom svetle ťažko čitateľný, predpätie pružiny na zadnom kole sa dalo nastavovať len neprakticky pomocou hákového kľúča a po dlhších trasách sa stal zreteľným trochu úzky uhol kolien. No všetky tieto drobnosti nemohli narušiť pozitívny celkový dojem: Honda vytvorila všestranný univerzál, ktorý šikovne zaplnil medzeru medzi športom, cestovaním a každodenným používaním.

Keď som nedávno opäť narazil na fotografie z mojich testov na Malorke, pýtal som sa sám seba: Čo sa vlastne stalo s Crossrunner? Ako sa osvedčila v priebehu rokov? Aby som našiel odpovede, ponoril som sa hlboko do našej online komunity – a bol som prekvapený, koľko verných fanúšikov má tento podceňovaný motocykel dodnes.

Konzensus, ktorý sa objavuje v komentároch, je stálosť prvej generácie (2011-2014). "Moja Crossrunner má teraz na krku 120.000 km a stále beží ako v prvý deň," píše jeden majiteľ na fóre 1000PS. Zdá sa, že V4-motor je takmer nezničiteľný, čo vzhľadom na jeho pôvod z osvedčenej VFR800 nie je prekvapujúce. Poruchy motora sú prakticky neznáme, ak sú dodržiavané predpísané intervaly údržby.

Zaujímavé je, že mnohí majitelia si svoje Crossrunnery držali po mnoho rokov – znak toho, že koncept skutočne fungoval. Táto všestrannosť, spojená s príslovečnou spoľahlivosťou Hondy, zabezpečila modelu vernú fanúšikovskú základňu.

Facelift predstavený v roku 2015 (často označovaný ako druhá generácia) priniesol niekoľko významných zlepšení: viac výkonu, vylepšený podvozok, lepšiu ergonómiu a modernejší vzhľad. Mnohí členovia komunity vnímajú túto aktualizáciu ako úspešnú evolúciu, ktorá zachovala pôvodné silné stránky a eliminovala slabosti.

Čo sa týka slabín: Aké problémy sa objavili počas 14 rokov praktického používania? Konsenzus z rôznych fór a odborných správ vykresľuje prevažne pozitívny obraz, no odhaľuje aj niektoré typické slabiny, ktoré by potenciálni kupci z druhej ruky mali poznať.

Pri prvej generácii (2011-2014) majitelia občas hlásia problémy so statorom, časťou alternátora, ktorý je zodpovedný za napájanie. Skorým príznakom je postupne slabnúca batéria. Oprava nie je príliš zložitá, ale je spojená s niekoľkými hodinami práce – a mala by sa vykonať pri prvých náznakoch.

Ďalšou zvláštnosťou, ktorá mi vtedy neunikla, ale ktorú často spomínajú dlhodobí majitelia, je VTEC systém motora. Ten pri približne 7.000 ot./min. prepína z dvoch na štyri ventily na valec, čo vedie k citeľnému nárastu výkonu. V každodennom živote niektorí jazdci tento prechod pociťujú ako náhly. V komunite sa vyvinuli rôzne riešenia na zmiernenie tohto javu, od jednoduchých úprav vstrekovania až po špeciálne mapovacie riešenia.

Brzdy boli v prvých rokoch často kritizované – nie kvôli nedostatku brzdnej sily, ale kvôli CBS prepojeniu (Combined Braking System), ktoré niektorí jazdci považovali za príliš dominantné. Honda tento feedback zohľadnila pri neskorších úpravách modelu a jemne nastavila ladenie.

Čo sa týka údržby, Crossrunner je typickým produktom Hondy: spoľahlivý, ale s niekoľkými konštrukčnými zvláštnosťami. Kontrola ventilovej vôle každých 24.000 km je časovo náročná a tým aj relatívne drahá – avšak niektorí majitelia ju kvôli extrémne dlhej životnosti ventilov a sediel ventilov niekedy vynechávajú alebo vykonávajú v dlhších intervaloch.

Kto dnes chce kúpiť ojazdenú Crossrunner, nájde zaujímavú ponuku. Prvá generácia (2011-2014) sa medzitým stala dostupným tajným tipom. Udržiavané exempláre s 50.000-80.000 km sú k dispozícii od približne 5.000 eur – atraktívna cena za taký všestranný a spoľahlivý motocykel. Druhá generácia (od roku 2015) si svoju hodnotu udržuje oveľa lepšie; ceny tu začínajú približne na 7.500 eur a pri novších modeloch s malým počtom kilometrov môžu dosiahnuť až 10.000 eur.

Dostupnosť je celkovo dobrá. Pohľad do inzerátov ukazuje, že obzvlášť udržiavané exempláre s kompletnou históriou údržby a s málo predchádzajúcimi majiteľmi sa často predávajú rýchlo.

Na čo by ste si mali dať pozor pri kúpe? Okrem obvyklých podozrivých (história údržby, stav opotrebenia reťaze, pneumatík a bŕzd) existuje niekoľko špecifických kontrolných bodov pre daný model. Pri prvej generácii by ste mali skontrolovať už spomínaný stav statora – najlepšie testovaním batérie pri bežiacom motore. Pri VTEC systéme je dôležité dbať na rovnomerný prechod pri približne 7.000 ot./min.

Ďalším dôležitým aspektom je kontrola zadného tlmiča. Pri vyšších nájazdoch kilometrov môže dochádzať k úniku oleja. Aj úzky uhol kolien, ktorý som už kritizoval v pôvodnom teste, je bod, ktorý by si potenciálni kupci mali určite vyskúšať na dlhšej skúšobnej jazde – obzvlášť vyšší jazdci by tu mohli mať problémy.

Keď sa dnes, 14 rokov po mojom prvom kontakte s Honda Crossrunner, obzriem späť, som ohromený predvídavosťou vývojárov Hondy. To, čo sa vtedy javilo ako zvláštny hybrid medzi zavedenými kategóriami, sa ukázalo ako vizionárske. Dnes sú "Crossover" motocykle dostupné vo všetkých objemových triedach – Kawasaki Versys, Yamaha Tracer séria či BMW F 900 XR sledujú v podstate ten istý koncept, ktorý Honda s Crossrunnerom zaviedla.

Čo robí Hondu aj dnes výnimočnou, je jej charakteristický V4 motor v triede vozidiel, ktorú inak dominujú radové a V2 motory. Tento motor ponúka jazdný zážitok, ktorý mnohé súčasné modely s ich na efektivitu a emisie optimalizovanými pohonmi už nemôžu poskytnúť.

Z dnešného pohľadu by som Crossrunner odporučil tým, ktorí hľadajú všestranný, spoľahlivý motocykel na každodenné použitie bez toho, aby sa vzdali charakteru a emocionálneho jazdného zážitku. Najmä druhá generácia ponúka so svojím vylepšeným výkonom a zdokonaleným podvozkom balík, ktorý sa ani v porovnaní so súčasnými modelmi nemusí hanbiť.

Skúsenosti komunity v podstate potvrdzujú moje vtedajšie hodnotenie: Crossrunner nie je motorka pre extrémistov – ani pre nadšencov pretekárskych tratí, ani pre offroad dobrodruhov. Je to motocykel pre každodenné použitie, na víkendové výlety, na dovolenku s batožinou. A práve v tomto všestrannom spektre použitia dnes stále ukazuje svoje silné stránky.

Keď si spomeniem na môj test na Malorke, zvlášť si pamätám ten moment, keď som prvýkrát vyhnal V4 do vysokých otáčok a zároveň zažil ovládateľnosť podvozku v úzkych serpentínach – tento kontrast medzi športovým pohonom a pohodlnou, zvládnuteľnou jazdnou pozíciou tvoril osobitný pôvab Crossrunnera. A presne tento pôvab sa zdá byť dodnes neporušený, ako dokazujú mnohé nadšené správy majiteľov.

Crossrunner možno nikdy nedosiahol kultový status ako Africa Twin alebo Fireblade. Ale ukázal sa ako to, čo Honda vtedy sľubovala: Spoľahlivý, všestranný spoločník pre každodenný život – s tou dávkou charakteru navyše, ktorá robí rozdiel medzi obyčajným dopravným prostriedkom a motocyklom, ktorý aj po rokoch jazdíte s radosťou.